Skôr než vložíte nastavenie proxy do verejného repozitára
Oddeľte koncový bod proxy od prihlasovacích údajov proxy a vysvetlite, prečo zverejnenie prvého neposkytuje riadenie prístupu.
Názov hostiteľa proxy v konfiguračnom súbore nie je to isté ako heslo proxy. Zverejnenie ktoréhokoľvek z nich si zaslúži uvážené rozhodnutie, ale dôsledky sú odlišné.
Koncový bod hovorí čitateľom, kde môže byť služba dostupná. URL ako http://name:[email protected]:8080 im tiež dáva použiteľné prihlasovacie údaje. Nikdy by sa s ním nemalo zaobchádzať ako s neškodným len preto, že vyzerá ako adresa.
Skrytá adresa nie je zásada prístupu
Súkromná proxy potrebuje ovládacie prvky primerané svojim používateľom: overovanie, povolené klientske siete a obmedzenia cieľa. Udržiavanie adresy mimo repozitára ich nenahrádza. Verejne dostupná služba môže byť objavená bez toho, aby niekto čítal vašu konfiguráciu.
Naopak, zverejnenie adresy služby nedokazuje, že je otvorená. Koncový bod môže stále vyžadovať prihlasovacie údaje alebo byť dostupný len z určenej siete. Skontrolujte skutočnú hranicu prístupu namiesto predpokladu, že utajenie a overovanie znamenajú to isté.
Pre zdieľateľné príklady používajte dokumentačné názvy hostiteľov a vynechajte tajomstvá. Uchovávajte súkromné nastavenia v zaužívanom mechanizme tajomstiev alebo lokálnej konfigurácie projektu. Dávajte pozor na generované súbory a kopírované diagnostické záznamy, ktoré môžu obsahovať úplnú URL s prihlasovacími údajmi.
Ak boli prihlasovacie údaje odhalené, najprv odstráňte ich užitočnosť odvolaním alebo rotáciou. Úprava najnovšieho súboru neodstráni kópie, predchádzajúce commity ani obsah v medzipamäti. Pokyny GitHubu pre citlivé údaje vysvetľujú, prečo je čistenie histórie samostatná úloha.
Užitočná kontrola skúma obe strany: aký prístup zverejnené informácie poskytujú a či proxy zostáva obmedzená, aj keď je jej adresa známa.