Samohostiteľský agent Azure Pipelines môže uchovávať pravidlá obchádzania proxy v súbore .proxybypass vo svojom koreňovom adresári. Každý riadok je regulárny výraz ECMAScript porovnávaný s URL.

Napríklad pravidlo pre jedného interného hostiteľa kanála môže vyzerať takto:

^https?://packages[.]internal[.]example(?::[0-9]+)?(?:/|$)

Výraz zodpovedá URL HTTP alebo HTTPS pre daného hostiteľa, s voliteľným číselným portom. Hranica za názvom hostiteľa zabraňuje tomu, aby zodpovedal aj dlhší názov, napríklad packages.internal.example.other-domain.

Toto je súbor inštalácie agenta, nie súbor ľubovoľne umiestnený v pracovnej kópii zdrojového kódu. Jeho syntax sa tiež líši od hodnoty NO_PROXY oddelenej čiarkami. Skopírovanie shellového zástupného znaku, napríklad *.internal.example, do poľa regulárneho výrazu nezachová rovnaký význam.

Potom zistite, kto balík sťahuje

Vstavané operácie agenta so zdrojmi a artefaktmi používajú jeho konfiguráciu proxy. Úlohy môžu získať zverejnené informácie o proxy prostredníctvom knižnice úloh a použiť ich vo svojich vlastných klientoch HTTP.

Úloha, ktorá vyvoláva externý proces NuGet, dotnet alebo curl, zavádza ďalšieho spotrebiteľa. Overte, ako táto úloha odovzdáva nástroju nastavenia proxy a obchádzania. Správne pravidlo agenta nedokazuje, že ho prečítal každý nezávislý klient balíkov.

Uchovávajte URL interného kanála v diagnostickom zázname vrátane schémy a portu. Otestujte pravidlo na URL, s ktorou sa komunikuje, a potom preskúmajte konfiguráciu úlohy alebo klienta zodpovednú za túto požiadavku.

Súvisiace články