V príkazoch proxy v macOS používajte názov sieťovej služby

en0 označuje sieťové zariadenie. Wi-Fi je zvyčajne názov nakonfigurovanej sieťovej služby. Príkaz proxy, ktorý žiada názov služby, očakáva tento druh identifikátora.

Začnite názvami, ktoré počítač skutočne má:

networksetup -listallnetworkservices

Použite úplný názov služby z tohto výstupu. Môže to byť Wi-Fi, opisný názov adaptéra USB alebo názov, ktorý niekto pridelil lokálne. Zakázaná služba môže byť v zozname označená hviezdičkou; táto značka nie je súčasťou názvu, ktorý sa má skopírovať.

Pre ilustratívnu službu s názvom Office Ethernet vyzerá nastavenie proxy HTTP takto:

networksetup -setwebproxy "Office Ethernet" proxy.example.internal 8080

Úvodzovky zachovávajú medzeru v názve služby. Názov hostiteľa proxy a port sú samostatné argumenty. Nahraďte ich skutočnými hodnotami; pre test, ktorý povoľuje verejné koncové body HTTP, dodáva kandidátov zoznam proxy HTTP. Použite oprávnenia, ktoré vyžaduje správna politika počítača.

Nastavenie tejto služby nenakonfiguruje inú službu len preto, že obe môžu pristupovať na internet. Mac s pripojeným Ethernetom a Wi-Fi môže mať niekoľko relevantných konfigurácií. Pred použitím tej istej zmeny inde skontrolujte službu, ktorá nesie pripojenie dotknutej aplikácie.

Nastavenia špecifické pre protokol tiež držte oddelene. Nastavenie webovej proxy, proxy pre zabezpečený web, proxy SOCKS a automatická adresa PAC sú rôzne položky konfigurácie. Zmena položky HTTP neznamená, že všetky ostatné treba zapnúť alebo vypnúť spoločne.

Staršia referenčná príručka príkazov Remote Desktop od Apple už v týchto príkazoch rozlišuje sieťové služby. Na spravovanom počítači použite networksetup -help na potvrdenie dostupných volieb a potom overte zamýšľanú službu v nastaveniach siete. Identifikátor zariadenia získaný zo zoznamu rozhraní nenahrádza výber tejto služby.